Sobota 23.3.2013 - pokračovanie

23. března 2013 v 19:04 | EliSsha |  Photos
Keďže mám akýsi krátky design, tak zvyšné fotky musím hodiť do druhého článku :'( :-)
 

Sobota 23.3.2013

23. března 2013 v 19:00 | EliSsha |  Photos
Od včera, piatka 22.3.2013 som strávila len malý čas doma, v teple. Raz za čas je deň, kedy sa mi niekde chce ísť. Včera to bol klub, dnes výstava terárijných druhov zvierat & hmyzu a neskôr ranč - ZOO Brodno. Jediné čo sa mi nepáčilo v tej tzv. zoo je to, že zvieratá boli pozatvárané v malých ohradách, kde sa určite cítili stiesnený. Najmä ten tiger a lev, a ešte v takej zime boli v exteriéri. Už len dúfať že všetky tie zvieratá boli zvyknuté na Slovenskú klímu. Čo to som pofotila, niečo pár dosť sem hodím. A na koniec najlepšie, seba 3:-) No pri tých terárijných zvieratách nemám žiadne fotky, cez sklo sa zle fotí a fujky :-D



Bol raz jeden foťák ...

19. února 2013 v 18:20 | EliSsha |  Photos
Historicky 1x, sama od seba som sa rozhodla ísť von a pofotiť. Čo z toho vzniklo? Nič. Stihla som vyfotiť tri fotky, ešte som nedomakala zaostrenie, bola to len skúška čo foťák povie na sneh. Očividne sa mu nepáčil. Keď som doma kontrolovala jeho stav, bol ešte ako tak nabitý. Výjdem von, poskúšam fotiť tie závany vetra a zrazu BUM! Foťák vybitý a môžem si ísť pískať. A to som si dala takú dlhú túru. Hajzlík. Akurát sme doma nemali žiadne batérie. Ukážem vám tie nepodarky, mrzí ma že mi nevydalo :(




















 


Realita a slušné správanie

7. února 2013 v 20:58 | EliSsha |  Fact
Práve som dopísala esej pre kamarátku, tak ju rovno zverejním.
Berte ohľad na to, že všetko sú len a len moje názory :-D

Ak sa Vám chce čítať, tak nech sa páči. Je toho totiž veľa :-)





Základom spokojného života medzi ľuďmi je slušnosť. Vďaka slušnosti si ľudia na nás vytvárajú osobitý názor, ktorý sa posúva ďalej do spoločnosti. V prípade slušnosti záleží na postoji k ľudom v naše spoločnosti. Ak sa nebudeme správať podľa pravidiel slušného správania, tak nás tak ostatní budú brať. Ako čiernu ovcu spoločnosti. Súčasťou tohto slušného správania je napríklad nenarážanie do ostatných ľudí na ulici, v dopravných prostriedkoch, na večierkoch no i na iných miestach. Niektorí ľudia sa narodia v rodinách, v ktorej sa prenáša slušnosť z generácie na generáciu. No na zemi žije mnoho typov ľudí. Niektorí čakajú takéto správania od druhých, aj keď to nemajú zásluhou. Očakávajú rôzne ústupky, ohľaduplnosť, rešpektovanie a milé správania od ostatných. Takéto správanie vzniká dôsledkom toho, že od malička neboli vedení ku takému cieľu. Ak sa človek s týmto darom nenarodil, tak sa to musí naučiť. Správať sa slušne nie je najjednoduchšie. Vyžaduje veľa času, trpezlivosti a námahy, no nie je problém sa to naučiť. Je to omnoho náročnejšie ako bezohľadnosť a urážanie sa. Keď malý chlapec pomôže staršej pani s nákupom, alebo podrží dvere na dome vchádzajúcim , to je prvý krok ku dosiahnutiu vrcholu slušnosti. Avšak keď sa niekto predbehne v obchode, jedálni, alebo uteká prvý do výťahu. To už do normy nezapadá. Taktiež vodiči dopravných prostriedkov sa musia riadiť slušnosťou, alebo tzv. pravidlami cestnej premávky. Pre obyčajných chodcov platí zas istá etiketa. Je prvoradé brať ohľad na matky s kočíkmi, invalidov, malé deti a ľudí, ktorí sa nezdajú v najlepšom poriadku. Poprípade im pomôcť. Predstavte si, že ste na nejakom festivale a oproti Vám ide dav ľudí. Ani jeden z tých ľudí by neustúpil na kraj aby ste mohli prejsť. Cítili by ste sa rovnako ako ľudia, ktorí toto zažívajú deň čo deň. Týmto nedisciplinovaným správaním nepoškodzuje človek sám sebe, ale aj svojmu okoliu. Pri všetkej slušnosti tvrdím, že ľudia by mali pomáhať a ustupovať ak sa situácia ťahá do tuhého. Môže sa stať, že aj my stúpime na nohu, alebo omylom zatarasíme cestu ostatných chodcom. Pri takýchto situáciách je možné využiť vetu; "Prepáčte, nechcel som" ale postačí aj obyčajné "Pardon". Tým sa preukáže skrytá slušnosť, ktorá v nás spí celé dni. Človek, v ktorom štipka slušnosti je, pri takejto situácií nevybuchne a nezvýši hlas. Len v kľude odpovie; "Nič sa nestalo" alebo "To je v poriadku". Spoločnosť sa čím ďalej, tým viac rozširuje. Tým pádom sa davy ľudí zväčšujú, premávka sa maximalizuje a slušnosť pomaly klesá. Pozrime sa do histórie. V rokoch 19. a 20. storočia sa slušné správanie muselo vyskytovať, to môžeme zistiť od našich starých rodičov a rodičov. Slušný človek môže byť aj ten, ktorý deň čo deň sedí pred televízorom, alebo sedí v bare. Takýto typ ľudí vie čo to je, pozná to a keď príde daná situácia tak to vie využiť. Na zisk tejto pocty či titulu, slušného človeka, nie je potreba hŕba inteligencie, stačí snaha. Je pravdou, že veľa slušných ľudí sedí vo väzení, no nie preto že by sa nevedeli správať, sedia tam nevinne. Boli len náhodní okoloidúci. Zdá sa to nereálne? Áno, ale nie je. Čítala som o veľa ľuďoch, ktorí tam skončili omylom. Nechcene. Treba si zapamätať heslo; "So slušnosťou ďalej zájdeš". Tak sa hovorilo, a hovoriť bude i naďalej. Ľudia predsa nechcú vo svojej firme akéhosi vandala, či rebela, ktorí by nerešpektoval príkazy a ignoroval nadriadeného. Slušnosť musíme používať všetci, tak aj naši rodičia, aby sa vyšlo bezdôvodným a nezmyselným konfliktom. Existuje pár kúzelných slovíčok, myslím tým dve hlavné; "Prosím", "Ďakujem". Samozrejme slušnosť platí aj v uzavretej spoločnosti, napríklad na firemnej schôdzi, kde je potrebné prejaviť svoj názor. Netreba ho prejavovať s neúctou, ale s rešpektom a presvedčením že to obstojí u vedúceho funkcie. Ak si prajeme odísť, z nevyhnutého dôvodu, je dôležité sa vopred ospravedlniť. Pri rozhovore v spoločnosti je slušné dívať sa človeku z očí do očí, ak sa s Vami rozpráva. Naopak neslušné je dívať sa cez okno, alebo listovať stránkami kníh. Je dôležité aby sa ľudia vo Vašej prítomnosti cítili dobre. Tým pádom vznikne dobrá mienka o Vás, a budete si bližší. Ako raz povedal jeden človek;
"Slušnosť musí byť našou každodennou ozdobou, nie len akousi brošňou, ktorú si raz pripneme, keď sa nám to hodí, inokedy odložíme do zásuvky ako niečo, bez čoho sa práve v tej chvíli zaobídeme".

Prispievam ..

4. února 2013 v 14:33 | EliSsha |  Photos
Takže, po mesiaci a pol sem zas prispievam. Vôbec nestíham, dokonca ani reálny život. Pripadám si pozadu.
V mojom živote sa udialo všeličo, od hádok po hádky, a raz za čas aj slnko zasvietilo a ukázali sa na chvíľu dobré časy.
Vo vzťahu s priateľom máme výkyvy, teda on, ja nie. Kontroluje ma, vykrikuje všetko, žiadnu ženu by to nebavilo počúvať, verte mi :-) Cítim sa ako na vodítku a vo zväzku manželskom. A v rodine mámtak akurát samých alkoholikov, ktorí mi zbytočne drásajú nervy. Fuj. Tak som aspoň urobila zo dve fotečky na mojom milovanom kompakte, ktoré mi urobili lepší deň <3 A pripojím aj moju s micou :-))





Človek by nepovedal, že... (HRA)

30. prosince 2012 v 18:31 | EliSsha |  Others
Nikdy by som nebola povedala, že ma ten Sims (3) tak chytí. Od doby čo vyšiel datadisk s počasím tak to je chytľavé ho to seká, ale už to zvládam, len sa to musí proste rozbehnúť. Prvý krát v živote sa nezaujímam o nič iné ako o záhradku, viete ako, čarodejnica potrebuje vééľa rastliniek :D Potom sem možno priložím pár Screenov z hry. Tentokrát siminku nemám moc peknú, teda oblečenie, nechcelo sa mi nad tým blúdiť :-D a čo vy? aké hry vás bavia?

Čo Ježiško nadelil :-)

25. prosince 2012 v 14:40 | EliSsha |  Others
Včera bol ten večer, Vianočný večer, keď chodí ten tučný pán v červenom s veľkým vrecom hračiek a rozdáva radosť po celom svete. Náš bežný večer na Vianoce môžem opísať, aj tak neviem ako budem pokračovať okrem toho že pridám dve fotky v mojích darčekoch od Ježiška (ako len ten chuligán môže vedieť moju veľkosť 3:-P). Ako prvé si vždy dáme chvíľu ticha pre tých čo sa nedožili, ako druhé rozkrajujeme jabĺčko (väčšina z vás to pozná, kto nie, tak šup vygúgliť), ďalej si dáme oblátku s medom. Ďalej chvíľku počkáme a pomaly ideme naberať kapustnicu, keď sa doje tak sa odnesie riad a pokračuje rezňom a šalátom, samozrejme si môžeme vybrať aký rezeň chceme a potom, mňa ako najmladšiu (18 je už dosť vysoký vek na vieru v Ježiška :-D) pošlú umyť riad keď v tom ako doumývam zazvoní zvonček a darčeky sú pod stromčekom. Potom sa už len zbehne na návštevu a dobrú noc :-)


Hovoria mi že mám "lepšie" stehná ako Ronaldo :-DDD

Vianoce prišli, aj odídu.

23. prosince 2012 v 21:27 | EliSsha |  Others
Dnes nastal ten deň keď všetko v rýchlosti poupratujeme, pozmývame, povaríme, podávame na miesto a samozrejme nesmie chýbať ani ten stres a stavanie stromčeka. Tento rok som na upratovanie a stavbu stromčeka ostala len ja, keďže chlapi trávia dni v baroch a mama má zlomenú ruku, no, musím povedať že to ušlo. Ukážem aj fotku stromčeka ešte pred úpravami, záverečnými, po nich samozrejme vyzerá omnoho lepšie. A teraz už len sa dobre vyspať, vytriezvieť, okúpať a hurray na štedrovečernú večeru, na návštevu a šup za priateľom :-) Som zvedavá či to dopadne tak katastrofálne ako minulý rok :-D
Pri záverečných úpravách som premiestnila niektoré gule, ako napr tú hnedú hore v pravo alebo tú fialovú v strede natesno vedľa hnedej :)

A to ste nevideli aký je nádherný v tme


"Makro" s coolpix?

22. prosince 2012 v 19:32 | EliSsha |  Photos
Mám tu tri amatérske fotky, nezáleží či už je zlé svetlo alebo kompozícia všetkého, hlavné je že ma to baví a páči sa mi to. Keďže je zima a nechodím moc von a nie je to len tým že som pod chvíľou chorá, a doma nemám nič zaujímavé tak mi padli aspoň tieto tri fotky vhod. Všetko je fotené večer pod umelým svetlom, tým pádom to na kvalite upadá ale nádhera. Škoda že na drobnosti to moc nezaostruje :-) Bez nejakých super efektov, proste ...obyč :)
Idem ich ukázať teda....
A ak sa chcete spýtať čo mám za foťák, tak Nikon l810 coolpix

Už som spomínala že blog začína od začiatku? Nestíhala som sem chodiť, ani teraz moc nebudem, ale tak raz, dvakrát týždenne možno ... dúfam :-)

Ááá darček!

18. října 2012 v 18:42 | EliSsha |  Photos
Včera sme mali nákupný deň, keď o chvíľu idem mať narodeniny tak som si vybrala ako darček fotoaparát.
Keď už sme pri tom, tak rovno poviem značku a kľudne aj cenu, hoc som chcela drahší tak som si vybrala
Nikon Coolpix l810 za 2oo€, myslím že na moje pomery je aj to dosť, keďže mama nezarába a čo zarobí oco
to sú vlastne peniaze vyhdené do vzduchu :-) S fotoapaátom som spokojná a hor sa do prírody! :-)

Mimochodom to hore je môj kocúrik, Archie :-)

Kam dál